Ozzy a Zuzi

Drahé Tlapky.

Rozhodla som sa, že začneme skúšať naše hranice a budeme skúšať nové veci.

Zašli sme si do kina na Zootopiu. Moja predstava bola, že s Ozzíkom musím na zvieratkovský film. Prvé minuty boli pre nás skutočne veľmi zaujímavé, nakoľko Ozzy nechápal, čo sa deje, a neustále sa obzeral okolo seba a zvedavo skúmal obrazovku pred ním. Napokon sa ale upokojil a bez problémov zaspal a dal mi čas a príležitosť film sledovať.

Zdalo sa tiež, že pre zamestnancov kina a návštevníkov to bol tiež zážitok, a mnohí sa ma potom pýtali, ako si to Ozzík užil. Bolo to veľmi milé.

Pri Ozzíkovi a bez slúchatiek zisťujem, že mnoho ľudí sa o psíky zaujíma a radi sa púšťajú do krátkych rozhovorov, len tak, o jeho výchove, o jeho povahe, o tom, ako nám to pristane :D

Mnohí ľudia si myslia, že som cvičiteľkou, trenérkou, a nie klientkou. Nie vždy sa mi to chce vysvetľovať, tak niekedy len poviem, že ho necvičím, ale je môj, a veľa sa spolu učíme. Je zaujímavé vidieť, ako je zaužitá predstava, že psíky sú pre ľudí s viditeľným znevýhodnením. A keďže ja tú predstavu asi nespĺňam, ľuďom to príde zvláštne.

Ozzy je inak veľmi populárny aj v celej budove našej firmy. Keď spolu chodíme výťahom na naše piate poschodie, stretávame mnoho ľudí a viacerým sa pozdáva a radi by si ho pohladili. Učím sa ich usmerňovať, aj keď je to pre mňa ťažké, a Ozzík chudáčik na mňa pozerá vyčítavo, lebo on má ľudí veľmi rád a nechal by sa hladiť :D. Verím, že sa postupne zlepšujeme, v niektorých prípadoch ukážem na obrázok na košieľke – keď mi niekto nerozumie, alebo má sluchátka.

Ozzík je veľký poklad a je najväčšou radosťou môjho života.

Ďakujeme a prajeme príjemný február

S pozdravom

Ozzy a Zuzi