Spolužitie so šikovným spoločníkom Hugom
S naším šikovným spoločníkom Hugom sme spoločne prežili ďalšie krásne chvíle. Ani neviem čo napísať.
To, že je súčasťou rodiny a už sme toľko spolu je veľmi krásne. Vzťah Huga s naším nezbedným synom Jakubkom, ktorému už onedlho bude 18 rokov, je dosť pestrý. Hugo je veľmi trpezlivý, Kubko mu dáva zabrať svojou povahou, aby to bolo všetko po jeho. Ráno, keď sa Kubkovi nechce vstávať do školy, alebo má zlú náladu, pošlem Huga ho zobudiť a Kubko sa hneď lepšie naladí. V poslednej dobe, samozrejme cez prázdniny a víkendy vstáva Kubko strašne skoro a Hugo má ešte zalepené oči, ale Kubko sa veľmi na neho teší a jeho prvá ranná myšlienka je byť s ním, tak prvá cesta vedie za Hugom. Často sa musíme ubehnúť najprv vyvenčiť, lebo raňajky by mu dával aj ráno o piatej, tak sa nevie dočkať, kedy bude sledovať Huga ako raňajkuje. Stará sa pekne o neho, poveluje mamu, čo treba urobiť pre Huga, poprípade granule a vodičku mu dá sám, podľa nálady. Hádzanie loptičky ho veľmi baví, až do chvíle, keď už má toho Hugo dosť. Najradšej spolu ležia na Hugovom mieste a pozerajú si do očí. Keď sa necíti Kubko dobre, vždy si ľahne k Hugovi a na chvíľu zaspí. Jeho teplo a kľud ho upokojuje. Pohľad na nich je krásny. Hugo je skoro stále s Kubkom, pri hre, oddychu, prechádzke. Venčenie je dosť zábavné, Kubko ho poveluje ako mama, len trochu s obtiažnou rečou, ale Hugo si zvykol. Hugo neskutočne zbožňuje cestu autom, stojí pri ňom aj keď nikam nejdeme. Najviac sa Kubkovi páči, keď sa hrá s puzzlami, Hugo si na ne ľahne a my hľadáme chýbajúce dieliky, alebo nemôžeme doskladať obrázok. Veľmi rád Kubko behá s Hugom po dvore a najradšej by ho zobral aj do bazéna. Behajú spolu a dnes dokonca asistoval aj pri strieľaní penových rakiet a nosil ich Kubkovi.
Kubko ho má tak veľmi rád, že mu dáva do bedny aj autíčka, hlavne veľké a v krabici. Minule boli spolu chvíľu osamote a keď som prišla, Hugo chcel ísť do bedny a pozeral na mňa smutnými očami a až po chvíli som pochopila, že nemá v bedni miesto, lebo sú tam autá. Ak mu tam dá niečo iné, nestane sa, že by to Hugo začal hrýzť, ale ako krásny, chytrý spoločník ich pekne ignoruje. Keď je už Hugo unavený a potrebuje svoj kľud, po vysvetlení Kubkovi, ho nechá oddychovať.
Veľmi krásny okamžik je, keď Kubko príde k nemu, pozrie mu do očí a povie „Ľúbim Ťa“. Vždy, keď je niekto smutný, Hugo prichádza k nemu a svojou krásnou nemou tváričkou plnou lásky sa snaží robiť spoločnosť. Je to také pekné a milé.
Podávanie a nosenie vecí, je už u nás zabehnuté. Je vidno, že keď je Kubkovi zle a väčšiu časť dňa prespí, Hugovi je smutno a nudí sa, tak ho vyťaží zbytok rodiny, pretože je vidno, že chce pomáhať a robí mu to veľkú radosť pracovať.
Na záver chcem povedať, že nič lepšie ako takéhoto šikovníka sme si nemohli priať. Jakubko má kamaráta a asistenta a my pomocníka pre telo aj dušu.
Som šťastná, že sme sa dozvedeli o Pomocných tlapkách a takto krásne sme si spestrili život a pomohli svojmu synovi Kubkovi. A v podstate Hugo pomohol a pomáha nám všetkým každým dňom.
Odfotiť týchto HUNCÚTOV spolu v akcii je nadľudský výkon, prikladám aspoň nejaké fotky, keď ma ani jeden nevidel.
S pozdravom
HUGO, JAKUBKO, JURAJ, KATKA, LUBKA ŽÁČKOVÍ
