Čas neuveriteľne letí
menu

Čas neuveriteľne letí

Pekne zdravím Pomocné tlapky,

ten čas neuveriteľne letí a my budeme s Blackom už piate Vianoce. No mám pocit, že už oveľa dlhšie. Dosť vecí sa zmenilo, niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu.

Jakubko chodí každý deň do školy, takže sa ráno rozlúčia s Blackom a vidia sa až na obed. Ich stretnutie je o to láskavejšie a bláznivejšie. Veľmi sa na seba tešia.

Jakubko veľmi rád hádže Blackovi loptičku a to aj v tej najnevhodnejšej chvíli. Napríklad, keď Black čaká na večeru, Kubko kričí svoje a Black zase od radosti, že bude konečne večera, tak prešľapuje na mieste. Hotový chaos, ale hneď to dáme zase do poriadku. Vždy, keď Black večeria, Jakubko leží pri ňom a pozoruje ho. No a samozrejme, že dávanie granúl je jeho záľuba, keby mohol tak aj viackrát denne. Vzťah týchto naších Huncútov je oveľa silnejší a prehlbuje sa každým dňom. Jakubko nedá Blackovi pokoj, stále ho volá, hladká, stíska, dokonca mu aj dáva hračky. Každé ráno, keď sa Kubko zobudí, volá Blacka a praje mu Dobré ránko, až mu to Z lásky spieva. Je pravda, že deti kopírujú rodičov, Jakubko sa snaží Blacka trénovať. Zavolá ho na poschodie k dverám jeho izbičky, kde má zavesenú šnúrku na kľučke a už prikazuje Blackovi OŽEŽI DVEŘE! (OTEVŘI DVEŘE) a Black mu rozumie a snaží sa ich otvoriť. No, niekedy pozerá ako mucha puk, ale nakoniec to dá. Tak isto veľmi rád chodí venčiť Blacka, dokonca si aj sám povolí vodítko a dá mu príkaz JDI SE....., no a ono to funguje. Keď je treba, tak to ide vždy. No a tie ich prechádzky, to sú hotové naháňačky. Zmena smeru, rýchlosti, otočky, príkazy, ale náš úžasný Black je húževnatý a vždy to nejako s Kubkom uhraje. Veľmi radi sú spolu na dvore, kde Black lieta ako vietor a váľa sa po zemi, Kubko ho naháňa, váľajú sa spolu a hrajú sa.

Čo sa u nás zmenilo k "horšiemu": Mrzí ma, že už Black nevyzlieka Jakubka, nakoľko sa to musí Kubko učiť sám, aby sa vedel o seba postarať. Tak isto sme museli zrušiť spoločné spanie, nakoľko je Jakubko veľmi citlivý na hluk a jeho zobudenie na Blackove "kňučiace sny" a neustále točenie sa v posteli viedli k slabým epileptickým záchvatom. No a vzhľadom k tomu, že má Jakubko záchvaty denne, Black si už zvykol a už sa nebudil na Kubkov záchvat. Toto mne a hlavne Kubkovi s Blackom chýba. Boli veľmi krásni,ako tak spolu spinkali v postielke a ako Black pomáhal Kubkovi, ako sa pekne postaral.No, ale zase spolu ležia kedykoľvek cez deň a pekne sa zohrievajú a oddychujú. Keď Jakubko zaplače, alebo zapiští, Black okamžite prichádza k nemu zistiť, či je Kubko v poriadku a samozrejme ho oblíže. Niekedy mám pocit, že je Black skrížený s hadom, stále tým jazyčiskom líže. Hahaha. Inak Black veľmi rád pomáha. Vždy, keď ide Kubko na toaletu, Black čaká na plienku, aby ju odniesol. Niekedy síce zbytočne, nie vždy má Kubko plienku, ale ten zvyk tam je. A tak mi pomáha nosiť prádlo do pračky, spolu ukladáme topánky do botníka, zbierame veci... Toto fakt Blacka veľmi teší, úplne je pri tom šťastný.

Čo sa týka spoločného nakupovania s Blackom a Kubkom, to sme museli obmedziť, lebo sama v obchode s týmito Huncútmi je ako cirkus. Black je o,k., ale Kubko je ako utrhnutý z reťaze. Takže buď zoberieme so sebou aj dcéru Katku, alebo idem sama s Blackom. Vtedy je to bezpečné. :)

Inak nás Black sprevádza všade kam sa dá. Chodí s nami na prechádzky, na ihriská, na dovolenku, do ZOO, no a občas ho zoberiem aj na kávičku. Poprechádzam sa s ním po meste po križovatkách, kde Black nasáva hlučnú atmosféru. Keď prídeme domov, je úplne zničený. Stále je veľmi hravý a veľmi ho zaujímajú okoloidúci ľudia, to ho nemôžem odnaučiť. U nás na dedine na prechádzke stretneme málo ľudí a, keď niekto ide náhodou okolo, tak je celý bez seba. Trošku menej ho trénujem a je to vidieť. Občas, keď niečo od neho chcem, tak uprie na mňa pohľad "že to myslíš vážne?". No ale nakoniec počúvne a keď sa už rozhýbe, je to o.k.

Viem, že to záleží na pánovi, koľko sa venuje psíkovi, takže moja vina. Ale už je škola a viac času, takže dobiehame:).

Jednoducho Black patrí k nám a my sme veľmi šťastní a vďační, že ho máme. Pohľad na tých naších DVOCH HUNCÚTOV je úžasný.

Kubka naučil prejavovať lásku, robí mu spoločnosť, spolu robia neplechu, prinútil ho viac rozprávať...

Black je veľkým prínosom pre celú rodinu. Vždy, keď som smutná prichádza ku mne a pritúli sa. Je to pre mňa úžasný láskavý pocit. Hladenie Blacka a pozeranie do jeho nemej tváričky, plnej lásky ma napĺňa pocitom pokoja. Vždy ma vypočuje a nikdy mi do ničoho NEKECÁ. :)

Prikladáme nejaké foto, lebo aj nich spolu odfotiť je vzácne.

Posielame pozdrav a prajeme veľa trpezlivosti na vycvičenie takýchto krásnych pomocníkov.

S pozdravom

rod. Žáčková